Život Prešova
online
online
Na laboratóriá ide ročne asi 190 miliónov, väčšinu si delia súkromníci
03.07.2015 Bratislava
Bratislava 3. júla (TASR) - Náklady na laboratórnu medicínu patrili v posledných rokoch k najrýchlejšie rastúcemu sektoru v zdravotníctve. Podľa odhadov Health Policy Institute (HPI) zdravotné poisťovne za laboratórne výkony zaplatia ročne asi 191 miliónov eur, ide o vyše päť percent z nákladov na zdravotnú starostlivosť. Ako ukázala nedávna štúdia inštitútu, najväčšími hráčmi na trhu sú súkromné laboratóriá, tvoria vyše 60 percent trhu.
Prvé súkromné laboratóriá sa začali na Slovensku objavovať už po revolúcii. Ich rozmach nastal po Zajacovej reforme zdravotníctva v roku 2004. Laboratóriá tak prevádzkujú nemocnice, súčasné alebo bývalé polikliniky a súkromníci. Napriek tomu, že z pohľadu počtu poskytovateľov dominujú nemocnice (73) a polikliniky (43), súkromní poskytovatelia (61) robia diagnostiky najviac. Ich celkový ročný obrat tvorí vyše 130 miliónov eur. Najväčšími sú Medirex Group, Alpha medical Group, Skupina Klinická biochémia a Synlab Slovakia.
Podľa analytičky HPI Angeliky Szalayovej, jednej z autorov publikácie Laboratórna medicína na Slovensku, je to výsledok toho, že súkromníci preinvestovali zisk naspäť do laboratórií. Tie sú tak efektívnejšie a dokážu generovať vyšší obrat. Príchod súkromných investorov mal priniesť investíciu do vybavenia laboratórií za viac ako 100 miliónov eur. Naopak, v prípade nemocníc sa mal prípadný zisk použiť na iné akútnejšie potreby, neinvestovalo sa tak do nových technológií, priblížila.
Odštátnenie laboratórií malo priniesť nielen modernejšie technológie, ale aj nižšie ceny, tvrdí bývalý šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne a expert KHD pre zdravotníctvo Marian Faktor. "Aj pod tlakom konkurencie už v súčasnosti laboratórna diagnostika zďaleka nie je takou lukratívnou oblasťou, ako to bolo v minulosti. Cena za jednotku výkonu je dnes v priemere o 30 percent nižšia, ako to bolo pred odštátnením laboratórií," doplnil.
Súkromné laboratóriá vznikali v minulosti najmä odčlenením laboratórií od nemocníc alebo polikliník, na čo v rámci politického spektra neexistuje jednotný názor. Súčasný minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smer-SD) v minulosti niekoľkokrát povedal, že rozhodnutie z roku 2004, kedy sa mali povyberať čerešničky z koláča poskytovania zdravotnej starostlivosti, nebolo dobré. "Žiaľ, to, že bol povolený takýto vstup súkromného kapitálu do zdravotníctva, musíme len rešpektovať. Nemôžeme a ani nemáme ako obmedzovať tieto aktivity," hovorí hovorca rezortu Peter Bubla.
Poslanec Národnej rady SR a podpredseda strany Šanca Viliam Novotný to však z ekonomického pohľadu považuje za racionálny krok. Tvrdí, že laboratóriá boli v minulosti pre nemocnice stratovými činnosťami. To, že v súčasnosti súkromníci prosperujú, považuje za výsledok ich investícií, na ktoré nemocnice nemali peniaze. S odštátnením súhlasí aj europoslanec a šéf SaS Richard Sulík. Ten by tak podľa svojich slov postupoval aj v prípade nemocníc.
Prvé súkromné laboratóriá sa začali na Slovensku objavovať už po revolúcii. Ich rozmach nastal po Zajacovej reforme zdravotníctva v roku 2004. Laboratóriá tak prevádzkujú nemocnice, súčasné alebo bývalé polikliniky a súkromníci. Napriek tomu, že z pohľadu počtu poskytovateľov dominujú nemocnice (73) a polikliniky (43), súkromní poskytovatelia (61) robia diagnostiky najviac. Ich celkový ročný obrat tvorí vyše 130 miliónov eur. Najväčšími sú Medirex Group, Alpha medical Group, Skupina Klinická biochémia a Synlab Slovakia.
Podľa analytičky HPI Angeliky Szalayovej, jednej z autorov publikácie Laboratórna medicína na Slovensku, je to výsledok toho, že súkromníci preinvestovali zisk naspäť do laboratórií. Tie sú tak efektívnejšie a dokážu generovať vyšší obrat. Príchod súkromných investorov mal priniesť investíciu do vybavenia laboratórií za viac ako 100 miliónov eur. Naopak, v prípade nemocníc sa mal prípadný zisk použiť na iné akútnejšie potreby, neinvestovalo sa tak do nových technológií, priblížila.
Odštátnenie laboratórií malo priniesť nielen modernejšie technológie, ale aj nižšie ceny, tvrdí bývalý šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne a expert KHD pre zdravotníctvo Marian Faktor. "Aj pod tlakom konkurencie už v súčasnosti laboratórna diagnostika zďaleka nie je takou lukratívnou oblasťou, ako to bolo v minulosti. Cena za jednotku výkonu je dnes v priemere o 30 percent nižšia, ako to bolo pred odštátnením laboratórií," doplnil.
Súkromné laboratóriá vznikali v minulosti najmä odčlenením laboratórií od nemocníc alebo polikliník, na čo v rámci politického spektra neexistuje jednotný názor. Súčasný minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smer-SD) v minulosti niekoľkokrát povedal, že rozhodnutie z roku 2004, kedy sa mali povyberať čerešničky z koláča poskytovania zdravotnej starostlivosti, nebolo dobré. "Žiaľ, to, že bol povolený takýto vstup súkromného kapitálu do zdravotníctva, musíme len rešpektovať. Nemôžeme a ani nemáme ako obmedzovať tieto aktivity," hovorí hovorca rezortu Peter Bubla.
Poslanec Národnej rady SR a podpredseda strany Šanca Viliam Novotný to však z ekonomického pohľadu považuje za racionálny krok. Tvrdí, že laboratóriá boli v minulosti pre nemocnice stratovými činnosťami. To, že v súčasnosti súkromníci prosperujú, považuje za výsledok ich investícií, na ktoré nemocnice nemali peniaze. S odštátnením súhlasí aj europoslanec a šéf SaS Richard Sulík. Ten by tak podľa svojich slov postupoval aj v prípade nemocníc.
0
www.ZIVOTPO.sk
